VÝTVARNÝ KLUB – ĽUDMILA GAŠPARÍKOVÁ – Krajské kultúrne stredisko v Žiline

Narodila sa v Trstenej. Od svojich ôsmich rokov žije v Žiline, kde absolvovala základnú a strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Keďže už v ranom detstve milovala obrázky (najmä Vodrážkove ilustrácie) a pokúšala sa podľa nich kresliť, rodičia ju zapísali do novovzniknutnej Ľudovej školy umenia v Žiline, ktorú som navštevovala sedem rokov. Predovšetkým zásluhou vynikajúcich pedagógov, akými boli František Behúň, Zdeno Horecký, Mojmír Vlkolaček a Ladislav Berák, môj vzťah k výtvarnému umeniu nadobudol hlbší rozmer.

Hoci si ako profesiu zvolila učiteľstvo cudzích jazykov (vyše tridsať rokov pôsobila na Katedre jazykov Žilinskej univerzity), výtvarné umenie jej bolo stále veľmi blízke. Pri cestách do zahraničia – či už to bola Viedeň, Moskva, Petrohrad, Paríž, Londýn alebo New York – nikdy nevynechala príležitosť navštíviť známe galérie. Vidieť na vlastné oči originály diel veľkých svetových umelcov bol vždy fascinujúci zážitok.

K vlastnej tvorbe sa vrátila až po päťdesiatich rokoch, keď odišla do dôchodku a začala navštevovať aj Základnú umeleckú školu. Pod vedením akademického maliara Mariana Čapku si najskôr ceruzkou trénovala kresliarske zručnosti na zátišiach a portrétoch členov rodiny. Postupne prešla na pastel, akryl, olej a kombinovanú techniku.

V roku 2014 sa stala členkou Klubu neprofesionálnych výtvarníkov pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline. Odvtedy sa každoročne zapája do postupovej súťaže Tvorba a Výtvarné spektrum, kde získala niekoľko ocenení. Najviac si však cení možnosť prezentovať svoje práce na výstavách organizovaných Krajským kultúrnym strediskom, ako aj príležitosť stretávať sa s kolegami výtvarníkmi pod profesionálnym vedením lektorov Stana Lajdu a Andreja Mazúra.

Tvorí predovšetkým pre vlastné potešenie, podľa svojich predstáv a cítenia. Námety čerpá z každodenného života. Obľúbenými objektmi sú deti a ženy. Kreslenie a maľovanie poníma ako formu komunikácie a snaží sa vyjadriť nejakú konkrétnu situáciu alebo príbeh. Príbehy, ktoré chce komunikovať, často rozvíja alebo mení v procese tvorby.