Pred 20 rokmi odišiel do básnickeho neba Žilinčan Janko Frátrik. Ako spomienku a poctu dnes uvádzame niektoré jeho poetické pohladenia múdrym a láskavými slovom či básnickým obrazom.

Janko Frátrik bol slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ nemeckej a francúzskej poézie, literárny vedec, pedagóg, hudobník, spevák, jeden zo zakladateľov Zboru Žilincov, člen Speváckeho zboru slovenských učiteľov, kronikár mesta Žilina, futbalista, dobrý človek. Jeho inšpiráciami boli Boh, láska, svedomie, príroda, rodina, mama, nepokojný svet i rodná Žilina.

Napísal knižky básní: 1941 – Vám moji rodní (1941), Pramienky (1968), V domovine zvonov (1969), Kamenný vzdych (1969), Zem zvoní (1972), So zdvihnutou básňou (1976), Monológy na úvetrí (1980), Sneží na lásku (1981), Vzácna po dúhe (1984), Svedectvo slova (1986), Diaľky v nás (1986), Dobrý deň Žilina (1986), Večné dialógy(1996), Vyznanie (1996), Bon jour, ,Paris, Good Morning, London, Dobrý deň, Žilina (1996), Kríž a sedem slov (1998), Kým je ešte čas (1999).

Za svoju všestrannú a bohatú činnosť dostal mnohé vyznamenania a uznania – Literárnu Cenu mesta Žiliny, Striebornú medailu J. A. Komenského, čestný titul Zaslúžilý učiteľ, Zaslúžilý občan mesta Žilina, cenu Zboru Žilincov Genius loci Solnensis, Čestné občianstvo mesta Žilina.