Otto Jakubík

Záujem o kožu som mal i mám, tak doma po chvíľkach čosi „ufušujem“. Robím to len tak. Z lásky.

Nájdete dobrú hovädziu kožu, ktorá sa dobre rozťahuje. Nakreslite si na papier motív, ktorý chcete vytvoriť, napríklad drevorubača alebo hrabačku. Potom tie základné tvary vytvarujete z umieseného chlebového cesta. Na to nalepíte tú kožu a ryhovadlom a vlhčením kože vytvarujete kožené detaily. Vznikne kožený reliéf.

Našiel som ľudí, ktorí kedysi za mladi hrávali na husličkách, spievali. A tak sme dali dokopy muziku. Pridal sa i môj syn Jurko. Postupne sa k nám pridala skupina mladých dievčat, potom i starších žien. Tak sa teda snažíme hrať po našsky, nechceme nikoho napodobňovať. Naša skupina funguje preto, že všetko pestuje z lásky.

Boh je pre mňa nádej. To ma napĺňa.

Naše ženy vedeli ešte originál tak po štiavnicky zaspievať. Ten ich spev, ten išiel od srdca. A čím viac sa vykričať, aby ho bolo počuť z jedného kopca na druhý.

Štiavnická mužská košeľa, tá bola pôvodne veľmi stroho vyšitá, len pár krížikov, ale zato musela byť krásne vybielená.

Keď niekto niečo vytvorí, hneď chce zbohatnúť, chce napríklad zahraničného turistu odrať do kože. Ale takto to nejde. My musíme najskôr niečo poskytnúť a až potom očakávať.

Naši pradedovia boli kováči a zrejme mali vzťah k niečomu tvorivému, takže sa to u Jakubíkovcov traduje. Bodaj by aj vnuci mali čosi z toho talentu, ktorý sa nedá naučiť ani kúpiť.

Otto Jakubík, * 1947, Jasenica – † 2008, Hvozdnica

folklorista, výrobca kožených predmetov

Stále duchom mladý. Patril k nestorom štiavnickej a hvozdnickej kultúry i ľudového umenia. Neustále sa vzdelával, snažil sa mať široký rozhľad, ľudia chodili za ním s prosbou o radu. Obdivoval obrazy Jána Hálu a Martina Benku. Všestranne zameraný, bol jedným z prvých štiavnických fotografov, hral na husle, maľoval, kreslil, ako rytec zdobil valašky, prstienky, venoval sa tiež rezbárstvu. Maľoval ornamenty na šatky. Hľadal nové postupy pri spracovaní kože. Priekopník v zdobení veľkonočných vajíčok kožou. Z kože vytváral reliéfy, vyrábal šperkovnice, peňaženky, puzdrá na okuliare i na kľúče. Ovplyvnený ľudovými motívmi. Jeho výrobky sú súčasťou zbierok Považského múzea v Žiline. Svoje práce vystavoval na Slovensku i v zahraničí. Zúčastňoval sa na folklórnych podujatiach vo Východnej, Detve, Terchovej, Bytči aj vo Valašských Kloboukoch. V roku 1977 založil folklórnu skupinu Štiavnik. V šľapajách svojho otca Otta pokračuje syn Juraj, ktorý s manželkou Annou vedie detský folklórny súbor Javorníček, šije súkenné súčasti krojov, širáky, kožúšky, vyrába krpce a je zakladateľom a dramaturgom folklórneho festivalu Javornícke ozveny.