Svetlo dokáže na javisku oveľa viac než len osvetliť účinkujúcich. Dokáže vytvárať atmosféru, usmerňovať pozornosť diváka a umocňovať umelecký zážitok. Práve jeho významu a možnostiam využitia v scénickom umení sa venoval dvojdňový workshop Svetelná scénografia, ktorý sa uskutočnil 7. – 8. novembra 2026 v priestoroch bývalých vinárskych závodov v Pezinku.
Úvodné stretnutie sa začalo krátkou exkurziou priestorov, ktoré sa využívajú na organizovanie rôznych kultúrnych podujatí. Účastníci workshopu vrátane zástupcov KAF Hojana mali možnosť nahliadnuť do problematiky svetelného dizajnu a spoznať technické i umelecké možnosti scénického osvetlenia.
V priestoroch Ateliéru Scénografie následne lektor Jakub Branický predstavil hlavné poslanie workshopu, ktorým bolo priblížiť význam svetelnej scénografie a možnosti jej skvalitnenia predovšetkým pri folklórnych vystúpeniach.
Svetlo ako umelecký nástroj
Svetelný dizajnér je v istom zmysle maliarom svetla. Namiesto štetca a farieb však pracuje so svetelnými zdrojmi, ich intenzitou, smerovaním či farebnosťou. Výsledkom jeho práce nie je iba dostatočne osvetlené javisko, ale aj vizuálna atmosféra, ktorá podporuje umelecký zámer inscenácie.
Práve schopnosť svetla usmerňovať pozornosť diváka patrila medzi dôležité témy workshopu. Vhodne zvoleným osvetlením možno zvýrazniť konkrétneho účinkujúceho, upriamiť pozornosť na určitú časť javiska alebo podporiť emocionálne vyznenie scénického obrazu. Svetlo sa tak stáva jednou zo zložiek vizuálnej identity predstavenia, ktorá pomáha divákovi lepšie porozumieť jeho obsahu a umeleckému konceptu.
Keď sa umelecká predstava stretáva s technickými možnosťami
Jednou z diskutovaných tém bola aj komunikácia medzi režisérom a svetelným technikom. Kvalitná scénografia totiž nevzniká iba na základe umeleckej predstavy, ale vyžaduje si aj dôkladnú prípravu, vzájomné konzultácie a poznanie technických možností konkrétneho priestoru.
Táto problematika je obzvlášť aktuálna pri folklórnych súboroch, ktoré často nemajú k dispozícii vlastné javiskové priestory umožňujúce vopred pripraviť a odskúšať svetelný dizajn. Výsledná podoba osvetlenia sa preto neraz formuje až priamo na mieste vystúpenia.
Priestor na rozšírenie poznatkov a vzájomnú výmenu skúseností ponúkol práve workshop Svetelná Scénografia, za ktorého organizáciou stála Viktória Válková z Krajského kultúrneho strediska v Žiline.
„Už dlhšiu dobu pozorujem a vnímam aká je dôležitá práca so svetlom na scéne, ako dokáže pomôcť vytvoriť emóciu ale aj niekedy pokaziť celý vizuálny koncept predstavenia. Okrem divadla sa už aj vo folklóre kladie čoraz väčší dôraz na správne využívanie svetiel, preto bol náš workshop prínosný pre viaceré oblasti. Z pohľadu organizátora podujatí a autora festivalových programov som si istá, že pri svojej práci využijem nadobudnuté vedomosti a skúsenosti, ktorý mi táto vzdelávacia aktivita ponúkla. Workshop Svetelná scénografia sa nám podarilo zorganizovať v rámci projektu Vzdelávacie aktivity 2026 a som veľmi vďačná, že sme mohli byť práve v Ateliéri Scénografie v Pezinku, kde sme mali k dispozícii vhodné priestory aj svetelnú techniku,“ približuje Válková.
Dôležitou súčasťou prípravy scénického vystúpenia je totiž nielen samotný návrh osvetlenia, ale aj schopnosť prispôsobiť ho konkrétnym podmienkam. Včasná komunikácia medzi umeleckou a technickou zložkou môže výrazne ovplyvniť výslednú kvalitu predstavenia.
Od teoretických poznatkov k praktickým ukážkam
Prvý deň workshopu bol venovaný teoretickým východiskám svetelného dizajnu, základnej terminológii a predstaveniu jednotlivých typov svetelných zariadení.
Účastníci sa oboznámili s rôznymi druhmi reflektorov, ich funkciami a možnosťami využitia pri scénickom osvetlení. Súčasťou programu boli aj praktické ukážky práce so svetelným pultom, prostredníctvom ktorého možno ovládať intenzitu osvetlenia, pohyb svetelných zariadení či miešanie jednotlivých farieb.
Zaujímavou súčasťou bola prezentácia prípravy svetelného scenára. Na konkrétnych fotografiách zo skúšok bolo demonštrované, ako možno pomocou grafického editora vopred navrhnúť osvetlenie jednotlivých scén. Takto vytvorená dokumentácia, doplnená o farebné palety, umožňuje lepšie sprostredkovať umeleckú predstavu a následne ju konzultovať s technickým personálom.
Sobotňajší program zároveň vytvoril priestor na diskusiu, počas ktorej účastníci otvárali konkrétne otázky vychádzajúce z vlastných skúseností a potrieb scénickej praxe.
Keď teória ožíva v praxi
Druhý deň workshopu sa začal netradičným testom, ktorého cieľom nebolo preverovať vedomosti účastníkov, ale pripomenúť si základné princípy práce so svetlom z predchádzajúceho dňa. Jednotlivé otázky sa stali podnetom na ďalšie diskusie, počas ktorých sa teoretické poznatky prepájali s konkrétnymi skúsenosťami z praxe.
Po obedňajšej prestávke sa účastníci presunuli do zrekonštruovaných priestorov bývalého mraziarenského skladu, ktorý dnes poskytuje zázemie na kreatívnu tvorbu. Práve tu dostali možnosť vidieť jednotlivé princípy svetelného dizajnu v praxi.
Pod vedením Jakuba Branického sa oboznámili s nastavovaním svetelných zariadení, miešaním farieb, smerovaním svetla či osvetľovaním postáv v priestore. Prostredníctvom praktických ukážok mohli sledovať, ako sa zmenou intenzity, farby alebo uhla osvetlenia mení celkové vizuálne vyznenie scény.
Praktická časť tak umožnila lepšie pochopiť, že svetelný dizajn nie je iba technickou záležitosťou. Je to tvorivý proces, pri ktorom jednotlivé rozhodnutia ovplyvňujú atmosféru, výraz i celkové vnímanie scénického obrazu.
Inscenácia MORENA ako príklad tvorivej diskusie
Osobitný priestor dostala aj analýza konkrétnych scén z inscenácie MORENA v podaní KAF Hojana. Na podnet vedúcej súboru Lucie Bačkorovej sa účastníci spolu s lektorom venovali možnostiam svetelného riešenia vybraných scén.
Prostredníctvom videozáznamov spoločne analyzovali použité osvetlenie, jeho farebnosť, smerovanie a celkové pôsobenie v kontexte inscenácie. Diskusia sa pritom nezameriavala iba na technické nastavenia, ale aj na to, ako môže svetlo podporiť umelecký zámer a zvýrazniť jednotlivé momenty predstavenia.
Následne sa účastníci opäť presunuli do priestoru so svetelnou technikou, kde si vybrané návrhy mohli vyskúšať v reálnych podmienkach. Experimentovali s rôznymi farebnými kombináciami a nastaveniami osvetlenia, pričom spoločne diskutovali o možnostiach ich využitia pri konkrétnych scénach.
Práve možnosť prakticky si overiť vlastné predstavy ocenila aj vedúca KAF Hojana Lucia Bačkorová.
„Workshop hodnotím veľmi pozitívne, predovšetkým z praktického hľadiska. Pomohol mi lepšie pochopiť prácu osvetľovačov, odbornú terminológiu a spôsob komunikácie s nimi. Dnes už mám jasnejšiu predstavu o tom, čo od nich môžem požadovať, aké typy svetelných zariadení existujú a aké možnosti máme v prípade, že konkrétny priestor nedisponuje potrebnou technikou. Dôležité je totiž vedieť zosúladiť naše umelecké očakávania s reálnymi technickými možnosťami,“ vysvetľuje Bačkorová.
Za osobitne prínosnú považuje možnosť experimentovať so svetlom a sledovať výsledky jednotlivých nastavení priamo v priestore.
„Hoci som už predtým poznala možnosti práce s farebnou teplotou či intenzitou svetla, prekvapila ma najmä rozmanitosť spôsobov, akými možno vytvárať farebné kombinácie a osvetľovať jednotlivé scény. Doteraz sme nemali dostatočný priestor na to, aby sme si svoje predstavy mohli vopred prakticky vyskúšať a vidieť, ako budú pôsobiť v skutočnosti. Preto som za túto skúsenosť veľmi vďačná,“ dodáva Bačkorová.
Význam svetelnej scénografie sa však neobmedzuje iba na prácu režiséra či osvetľovača. Dôležitú úlohu zohráva aj pri samotnom pohybe účinkujúcich na javisku. Správne načasovanie, orientácia v priestore a pochopenie svetelného scenára môžu výrazne ovplyvniť výsledné pôsobenie vystúpenia.
„Workshop bol veľkým prínosom nielen pre autorov a režisérov, ale aj pre samotných účinkujúcich, ktorí sú prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou scénického vystúpenia. Vďaka získaným poznatkom lepšie rozumiem tomu, kde sa mám na javisku postaviť a ako sa pohybovať v súlade so svetelným scenárom. Je to skúsenosť, ktorú by sme radi odporučili aj ostatným,“ hodnotí svoju skúsenosť tanečnica KAF Hojana Mária Vankúšová.
Poznatky využiteľné aj mimo divadelného javiska
Dvojdňový workshop zároveň poukázal na širšie možnosti využitia svetelného dizajnu. Získané poznatky môžu byť prínosom nielen pri príprave folklórnych či divadelných predstavení, ale aj pri realizácii výstav, kultúrnych podujatí a ďalších tvorivých aktivít.
Nové pohľady na možnosti svetelného dizajnu si z workshopu odniesla aj Ivona Křivánková z Krajského kultúrneho strediska v Žiline.
„Workshop mi otvoril nové obzory. Uvedomila som si, že práca so svetlom je vlastne taká alchýmia,“ konštatuje Křivánková.
Pre pracovníkov kultúrnych inštitúcií, metodikov a organizátorov podujatí predstavuje základná orientácia v problematike scénického osvetlenia možnosť lepšie formulovať vlastné umelecké predstavy a efektívnejšie komunikovať s odborníkmi na svetelnú techniku.
Workshop Svetelná Scénografia tak pripomenul, že svetlo nemusí byť iba nevyhnutnou technickou súčasťou podujatia. Pri premyslenom využití sa môže stať plnohodnotným tvorivým nástrojom, ktorý dotvára atmosféru, podporuje umeleckú výpoveď a prináša divákovi nový rozmer zážitku.
Realizáciu workshopu podporili z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Žilinský samosprávny kraj.
Fotogaléria
Autor: Matej Somr
Foto: Matej Somr, Viktória Válková
